Spomienky nás prenášajú do minulosti, udržiavajú naše korene, pomáhajú pochopiť prítomnosť poučiť sa pre budúcnosť. Sú však aj také, ktoré sa stratia, zapadnú, vymažú.Nie všetky spomienky sú príjemné, nie na všetko chceme spomínať. Veronika Homolová Tóthová sa venuje tvorbe dokumentov, ktoré zachytávajú spomienky na minulosť z obdobia druhej svetovej vojny a druhej polovice dvadsiateho storočia. Históriu odkrývajú cez osobné príbehy priamo ľudia, ktorí prežili prenasledovanie, veľké historické udalosti zasiahli príbeh jednotlivca, rodiny, skupiny....
S triedou I.C a V.A kvinta sa prišla podeliť o svoje zážitky a prácu na filmoch a knihách a o svojom živote prišli priamo rozprávať pani Agnes Urbanová a jej dcéra Tatjana Mattová. Pani Agi mala deväť rokov, keď do života jej rodiny vstúpili udalosti Druhej svetovej vojny. Ako vnímala malá školáčka rozdiely medzi židovskými a nežidovskými obyvateľmi, aké to je skrývať sa horách, keď vám ide o život? Čo prežívalo dieťa po rozdelení rodiny, po príchode do tábora v Seredi a v Terezíne?
Videli sme dokument vizuálne krásny a obsahovo hlboký, ale môcť ešte naživo počuť a vidieť pani s osobným svedectvom, ktorá napriek vysokému veku rozpráva s mladými, aby svedčila o potrebe láskavosti medzi ľuďmi, to je k nezaplateniu.
Mgr. Michaela Syrová, PhD.
